Po vcerajsej euforii z miesta kde sa nachadzam vyrazam doobeda na miestne letisko vybavovat nepalske povolenie lietat. Mam tak trochu obavy lebo ako mi miestny oznamili maju nejaky sviatok takze statne institucie su zavrete. Za skusku nic nedam. Kishor znamy z autobusu vyraza so mnou ako vypomoc, lepsie to byt ani nemohlo. Medzinarodne letisko v Pokhare ,na nerozoznanie od nejakeho naseho sportoveho letiska .Chvalabohu sa nam v kancelarii podarilo zachytit mladu indku, docela milo gulajucu ocami .Slusny pozdrav namaste ku tomu usmev a uz isla volat svojmu nadriadenemu ci by mi nepodpisal povolenie .Netrvalo to dlho ,statny uradnik a dokonca ochotny ,ja viem nikdo mi neuveri. Okolo obeda sa vydavam do mesta hladat nejaky vyvoz vetsinou to zabezpecuju niektore z paraglidingovych spolocnosti .Vyvoz stal 200 rupii co je o 400 menej ako taxi . Sedim pred kancelariou ,slnko pecie na hlavu a z vedlajsieho obchodu s hudbou sa ozyva nejake Regge .Nadhernych 20 minut ocakavania.
Vyvoz priprava a ide sa na vec . Komory sa plnia vzduchom ako keby si chceli vykompenzovat ten cas co bolo zabalene .Padak zacina ozivat a vyraza nad hlavu . Staci par krokov a odliepame sa od zeme .Cista radost z pohybu .Prvy supak a za chvylu som nad startom , panorama himalaji vystupuje spoza kopca z ktoreho sme vystartovali , uz len sa tam pustit a nikdy nepristavat .Este pred tyzdnom som sedel doma a nemal som ani len ponatia co bude az vyrazim .Je to zvlastne ,niektory ludia doma ma maju za blazna lebo sa takto sam vydavam na cestu .Priznam sa ze moj pocit pred odchodom bol uplne rovnaky ale zrazu v jednom momente niekde na zaciatku som si uvedomil ze to je jedna z najsamozrejmejsich a najlogickejsich veci kore som mohol za urobit . Dotacam budhisticku gompu na vrchole hrebena ktora ma katapultuje o dobrych 300 metrov vyssie .Naberam smer naspat ku startovacke pred ktorou sa tlaci ale zo 15 kurciat .Tieto kurcata su docela zaujimave tvory ,Na zemi docela drsne vyzerajuci pani piloti na kridlach svetovych znaciek ktorym staci pozret do propagacnych materialov a hned je jasne preco lietaju prave na tom na com lietaju. Natlaceny na seba v jednom stupaku, podla moznosti hned pri starte a hlavne v dosahu oficialnej pristavacky ,kopiruju navzajom svoj let .A takto stravia cely cas co tu budu. Nechavam kurcata napokoji a vydavam sa na druhu stranu hrebena smerom ku Pokhare .Je tak pol stvrtej a termika zacina slabnut .Pristavam do mesta na velku plochu pri jazere . Myslim ze by som si mal dat do mapy ten krizik s bajnym udolim . Hned po pristati sa na mna vrhlo asi 10 deciek vo veku od 8 do 12 rokov , jedno kricalo cez druhe ,podla toho co sa mi podarilo identifikovat so svojimi chabymi jazykovymi znalostami im islo o padak " Packing ,Packing " .Bolo mi uplne jasne ze pokial nepristane nejaky iny pilot a armada sa nevrhne na neho tak to nezabalim . Zial nikoho na oblohe .Hadzem do davu otazku " How much " .Z davu sa zborovo ozyva " Twenty rupies" a v zapati "ten rupies" .Slabikar mladeho kapitalistu pismeno A (nizsia cena vyhrava) .Zverujem teda kridlo dvom vyrostkom v domneni ze nech sa pohraju a ja si najdem potom kludnejsie miesto a prebalim si to. To co sa zacalo v zapati odohravat mi vyrazilo dych . Mali haranti tak 8 az 10 zacali kmitat okolo padaku ,ako keby latka ozila , pod ich rukami bol v momente nadherne nalistovany na komory pekne nalistovana odtokovka a elegantne zrolovane snury . Cas ? 8 minut .Mal som co robit aby mi spodna sanka nerozdrvila prsty na nohach . Lietam uz par rokov ale padak som este nikdy nemal takto zabaleny .Nechavam krpcom po 10 rupii kazdemu .Ked to tak prepocitavam za 20 centov mam zabaleny padak ako by som si sam nikdy nezvladol zabalit .Som zvedavy co bude zajtra .
