Po vcerajsiom znacne turbulentnom dni bolo otazne kam poletim ,vsetko zaviselo od pocasia . S myslienkou ze sa dostanem do hor som sa zacal pomaly lucit. Zmeny pocasia ktore sa odohravaju tu v horach sa velmi tazko odhaduju. Ked uz sa nejaka zmena udeje vatsinou to tak zostane nasledujuce 4 dni. Ani za svet som nevedel najst kluc. Skoro tyzden inverzneho pocasia sa zrazu preklopil do znacne burkoveho .U nas by tato zmena vetsinou prebiehala prechodom fronty ale tu sa neda vdaka vysokym horam pocitat s vplyvom frontalnych systemov ,ktore sa vetsinou rozbiju o Himalaje. Jedinym voditkom je vlhkost. Ale co som tu este neprsalo. Sudiac podla toho ze sa vetsina oblacnosti tvori v horach tak jedinym moznym vysvetlenim je snezenie. Napadne sneh a cez den sa zacne topit co uvolnuje vlhkost a energiu, ktora spolu so vzostupnym prudenim vetra po ubociach vytvara najlepsie podmienky pre vznik burok. V pripade ze to tak nie je tak studeny vzduch z hor klesa do dolin, podsuva sa pod teply cim sa vytvara inverzia. Od rana som sledoval v okoli Pokhary vyvoj oblacnosti nad Annapurnou. Nie je to ani tak tazke. Clovek si sadne k ranajkam, objedna kavu, zapali cigaretu a pozera na hory . Vedecka cinnost hodna akademickych spiciek v oblasti meteorologie.
Podmienky vyzerali vyborne. Okolo 10:00 sa vydavam do mesta stretnut s Kaktusom a Annou. Su to piloti z Polska s ktorymi som sa pred par dnami zoznamil. Kazde rano sa stretavame a spolocne sa skladame na taxi ktore stoji 600 rupii. Po rozpocitani to vychadza 200 na kazdeho co je cena za ktoru vyvazaju PG spolocnosti .Zial vetsinou byvaju plny, co ale nie je velky problem lebo po Pokhare sa pohybuju skupinky bezprizornych padackarov hladajucich niekoho kdo by sa s nimi zlozil na taxi. Priprava na starte a s kompletnou vybavou idem do toho. Chvylu mi trva dostat sa na hreben a vyrazam smerom na Dhampus. Dneskajsi plan ,pokusit sa skocit cez Odane Hill na Korchon z hrebenu sarangkotu a v pripade ze by sa to ,bud kvoly oblacnosti alebo slabej termike, nedalo tak pristat v dedine Dhampus. Vyhoda tohoto miesta je v tom ze je na kopci a malo by sa tam dat pristat a aj vystartovat teda aspon podla mapy. Pustam sa po hrebeni. Nemam nejake vetsie problemy nachadzat stupaky. Prelietavam ponad mensiu pagodu kde som vcera urobil medzipristatie so zamerom ze urobim fotky s paradnou atmosferou. Zial nepodarilo sa. Miesto bolo znacne spustnute s mnozstvom odpadkou.
Nad Korchonom sa uz standardne tvori velka oblacnost a vrchol velmi rychlo mizne v mraku. Menim plan a mierim na Dhampus. Nestracam cas zbytocnim dotacanim stupakov a pri prvej moznosti preskakujem dalej. Tato strategia sa mi vyplatila lebo dalsie 3 kridla letiace mojim smerom miznu pod hrebenom ktory je za Sarangkotom .Len tak tak sa chytam a dolietavam nad Dhampus. Na moje prekvapenie tu nie je az tak vela miesta na pristatie ako som dufal, ale do doliny sa mi nechce. Jedine slusne miesto je nasyp v dedine ktory podla vsetkeho sluzi ako heliport. Ako ja nenavidim pristavanie na presnost. Nalietavam si zozadu a pribrzdujem padak aby som zvetsil uhol zostupu. Vychadza to akurat na hranu nasypu ,asi v 5 metroch riadiacky trochu povolujem cim zmensujem uhol zostupu a v poslednej faze podrovnavam. Sadam na stred heliportu. Decka z nedalekej skoly uz stoja na poziciach, zhodou okolnosti maju prestavku. Takze len co sa moje nohy dotkli zeme tak bezia ku mne. Mala pomoc pri baleni, ktora bola v zapati odvolana zvukom "zvonenia na kovovu obruc" ziskavam tak cas na vydychnutie . Zostali so mnou len tri mlade usmievave nepalcanky ktore sa po chvyli pridali. Velmi prijemne uvitanie ktore bolo v zapati vystriedane velmi neprijemnym prekvapenim.
Clovek je pri podobnych cestach pripraveny na akekolvek zdravotne tazkosti. Ja som tieto veci tiez nenechaval na nahodu .S cim som pocital boli hlavne zaludocne problemy ale narocny trening v podobe dlhych rokov stravovania v stankoch s rychlim obcerstvenim v Bratislave pripadne pojedania klobasy na stanici naucili organizmus vysporiadat sa s akoukolvek crevnou infekciou. To ze ma uz par dni trapi silna alergia ,to by som tiez zvladol . Na co som ale nebol pripraveny bol znamy pocit v oblasti krizovej kosti ktori sa dostavil pri zohnuti po batoh. Cesty naspat uz nebolo. Ludovo povedane seklo ma v krizoch, a to poriadne. Pripadam si ako kombinacia Livingstona a Qasimoda ktory sa zaobera objavovanim temnych zakuti miestnych lekarni. Kaslajuci v predklone sa pohybujuci dobrodruh ktory sice vyzera na umretie ale inak ma hlavu plnu planov. Este ze miestne dievcence pochopili moje sadnutie na zem ako zamienku na rozhovor a nie prejav slabosti. Prespavam v Dhampuse a dufam ze sa to do dalsieho dna zlepsi, ako som rano zistil nie je to bohvie co. Asi sa budem musiet vratit do Pokhary. Korchon je uz od rana v mraku a trasa smerom na Gandruk ,dalsi ciel, tiez nevyzera najlepsie co tak trochu ocenujem lebo v mojom stave by to bolo utrpenie. Takze s horami sa lucim. Cakanie na starte si kratim rozhovorom s miestnymi ktory sa prisli pozriet na moj start. Po dedine sa rychlo rozchyrilo ze je tu niekdo s padakom ,lebo ako som sa dozvedel este nikdy nikdo tu nepristal a nestartoval. Aspon mala naplast na dusu. Pri debate samozrejme padla aj otazka ci som zenaty a k nepalskym zenam. S malou dusickou som im ukazal fotky svojich spolocniciek z predosleho dna ,bolo totiz dost mozne ze medzi debatujucimi bude aj nejaky ich pribuzny.Podla usmevou okolo asi aj bol. Na otazku ktora z nich sa mi najviac som odpovedal znacne vyhybavo. Nemozem predsa povedat ktora je moja favoritka ked s velkou pravdepodobnostou sedi vedla mna jej otec. Pripravit rodine prekvapenie v podobe mladuckej zeny z nepalu je aj na mna privela. Aj ked sa podobne vztahy stavaju v rodine trendom .Majo ,velmi blizka cast rodiny ,ma priatelku z Kolumbie ,moja sestra zase priatela z Faerskych ostrovou. Tak preco zostavat pozadu a nenajst si niekoho z Azie ? Je pol jednej ,najvyssi cas vystartovat.
Nafukujem za mohutneho pokrikovania miestnych padak a odliepam sa od zeme. Este prelet ponad skupinku "na pozdrav" a ustredujem sa v termike ktora ma vynasa do 2800m. Od tial preskok na hreben Sarangkotu kde to nie je bohvie co a naspat do Pokhary. Doletel som len tak tak. Pristavam kusok pred pristavackou na poli .Z nedalekeho lesika sa ozyvaju pokriky .Blizia sa ku mne ,tak trochu sa citim ako pilot vo vietname ktory sa zrovna katapultoval z lietadla nad nepriatelskym uzemim. Z lesa vybieha skupinka malych deciek s tradicnym pokrikom "packing packing". Este ze su tu. V Pokhare rovno do lekarne ,kde to funguje ako v obchode s potravinami, ziaden recept ,ziaden papier od doktora a hlavne ziaden pribalovy letak. Vysypal som zo seba vsetky nazvy liekov na bolesti chrbtice ktore ma napadli a hned som aj mal balicek liekov ktorych nazov som vobec nepoznal. Zostava mi uz len dufat ze to nie je nejaka antikoncepcia.
