Pomaly sa mi pokhara stava mala, lietanie na sarangkote je sice velmi prijemne ale s tymi horami vzadu clovek ztazka obsedi na jednom nieste. Vybavicka na bivak zakupena plan cislo jedna dostat sa na Korchon. Ako som uz pisal tento kopec je ako brana do vyssich hor. Zial pocas dna ked zacne pracovat termika velmi rychlo mizne v mraku. Moj plan? Pokusit sa doletiet , pristat a pockat do dalsieho dna aby som mohol vystartovat este pred dvanastou aby som mohol preletiet kotol popod Mardi Himal tak aby som s prvymi stupakmi opustal dolinu a preskakoval dalsiu co bude trochu tuhsi oriesok lebo sa jedna o uz spominane udolie ktore vedie ku basecampu Annapurny .Podla mosnosti sa ani nedostat do nej lebo udolne prudenie mi moze narobit paseku . Po preleteni doliny na druhu stranu sa pustit dalej ku rieke Kali Gandaki a pozdlz nej smerom na Jomsom do dolneho mustangu pomedzi vrcholy Daulagiri a Anapurna 1 .Vsetko moze komplikovat udolne prudenie . Variant cislo 2. je skusit sa z Korchonu dostat po hrebeni od Mardi himal ku Machapuchare a naspat . To vsetko ale zavisi na podmienkach na Korchone a prelete zo Sarangkotu . Dalo by sa to nazvat cesta do neznama .Ale uz raz som jednu taku zazil ,asi pred tyzdnom ked ma Tomas Frey aj s Bizim vyhadzovali na letisku v Budapesti .Maly chlapec s batohom na ceste do velkeho sveta . Plny ocakavania a obav z neznameho ,tvariaci sa suverenne ale pritom plny neistoty z toho co pride . Ked sa na to spetne pozeram mal som to urobit uz davno . Vsetci pezname pribehy o tom ako hlupy Jano vyrazil do sveta a z vlastnej skusenosti viem ze je na nich nieco pravda . Nejde o to ziskat princeznu alebo pol kralovstva ale o to ako sa nauci pozerat na svet okolo a sam na seba .Clovek prelomi barieru ktora ho nuti verit strachu z neznameho a nedovery voci sebe samemu .Preto nas tak fascinuju ludia ktory su schopny zbalit sa a utiect stereotipu nehladiac na pohodlie . Ono je to docela opojny pocit nieco ako droga .Kludne to nazvem skuska dospelosti a ked teraz pri masele a svetle petrolejovej lampy premyslam nad minulostou vela veci by som urobil inak. Ja som ten pocit ktory cloveka vyzenie zo stereotypu nazval "volanie" a je len na nas ci ho vypocujeme alebo nechame tak. Da sa odkladat donekonecna ono casom stichne a zmizne.Nie je to ziadna hroza ,clovek pride mozno o zopar fotiek a spomienok . Ale moze sa stat ze nezmizne uplne a ozve sa vtedy ked uz sa veci nedaju hodit za hlavu. Ludia sa takto pripravuju o moznost spoznat sameho seba z inej perspektivy . Kolko chyb sme schopny robit ked nam chyba iny uhol pohladu ? Svet je aj okolo a dennodenne ma o tom presviedcaju pastiery ,predavaci , poulicny opravari topanok alebo decka ktore za par rupii pobalia padak .Nie je to dokument na Discovery ,ziadne papucky ,ziadne prepinanie ked to zrovna nesadne .Ked je zima je mi zima , ked prsi zmoknem ,krajina je nadherna ale chrbat a nohy bolia .A v konecnom dosledku som v tom sam ,len ja a kridlo ,ale tak som sa rozhodol a musim povedat ze to stoji za to.
Nie som jediny kdo ma velke plany . Na starte a v termike som sa zoznamil s ludmi z rumunskej televizie ktory tu tocia dokument o lietani v Himalajach .Tiez maju v plane dostat sa na Korchon ale ide im len o zlet niekedy pri rannej inverzii .Vedia preco to chcu urobit , tie zabery budu stat za to az im to vyde. Vcera sme zbehli na pivo a vymenili si informacie , uz par krat som pod Odane hill bol je to zaciatok hrebena ktory vedie ku Korchonu. Povedal som im co viem .Vlastne ma na konci dost prekvapili s otazkou ci by som im urobil rozhovor do televizie .Prijemne ma to pobavilo a aj docela sokovalo .Necitim sa teraz na to .Zatial som len dalsi turista paraglidista ktory lieta na Sarangkote .Nakoniec sme sa dohodli ze ak pristanem na Korchone a polietam v horach urobim interview. Z domu som odchadzal ako obycajny clovek a zrazu aspirujem na hviezdu rumunskej televizie. Tato krajina vie prekvapit. Dneska jeden z nich ,vyuzivajuc mojej rady ako sa dostat do tych koncin, uspesne skoncil v lese na zalozke .Stary znamy rotor za rebrom pod Odane hill ktory som mal moznost spoznat par dni dozadu. Ale aby som nebol za hovado tak musim podotknut ze aj na ten som ich upozornil .Neviem coho sa mam bat viac ci toho ze sa na Korchon nedostanem alebo toho ze budem musiet robit s mojou chabou anglictinou rozhovor pre rumunsku televiziu .
Pravdupovediac zoznamovanie padackarov na sarangu neprebieha ako u normalnich ludi (clovek si zapamata z nejakeho dovodu tvar alebo rys) ten nosaty, ta blondina alebo ten co tak zazera. Padackari sa identifikuju a v podstate aj zoznamuju podla kridel , ten na SOLe ,ta na Gradiente alebo Ten na Antei co lieta stale doprdele do krajiny a nezdrzuje sa ako kazdy normalni pilot v stupaku nad startom a potom slape cele hodiny naspat do civilizacie .A potom ked sa dostaneme niekde v pokhare ku rozhovoru tak prva otazka znie "na com lietas". Stojim tak trochu pred dilemou , dokedy sa mam pokusat dostat sa na ten prekliaty Korchon .Pripadne ci by som nemal vyskusat inu alternativu .Vyslapanie stoji nejake peniaze , je to nieco ako rezervacia a trekery si musia zaplatit permit .Mne sa moc nechce vyhadzovat peniaze na nejaky papier a co je hlavne tak som prisiel ako pilot a ked uz sa tam mam dostat tak jedine na kridle. Dam tomu este par dni ,vyskusam co sa bude dat a ked to nevide urobim alternativu skocit na Greenwall a od tial sa skusim posunut na vychod.
